Dvojka

Ak bude predseda strany na kandidátke dvojkou, zaslúži si za to jednotku.

Hoci zatiaľ stále oficiálne nevedno, či R. Fico bude na kandidátnej listine do parlamentných volieb dvojkou – a premiér P. Pellegrini jednotkou – ak sa to potvrdí, bude to nielen logický, ale tiež politicky rozumný krok.

Aj keď vynútený politickými okolnosťami. Napokon, stačí sa popozerať na iné politické strany, ktoré akoby ani netušili, že o pár mesiacov budú voľby a správajú sa skôr tak, akoby už bolo po nich. Pritom rečí, ako treba vymeniť súčasnú koalíciu, ba aj vrátiť údajne unesený štát, majú ako maku.

Ak by zostal R. Fico jednotkou na kandidátnej listine, nezískal by na tom nič, ale zrejme by veľa stratil. Inými slovami, z jeho strany – ak bude naozaj dvojkou – pôjde o politicky pragmatické a racionálne rozhodnutie. Nič viac a nič menej. P. Pellegrini, údajná jednotka na kandidátnej listine, je totiž populárnejší aj politicky prijateľnejší pre voličov, ako už opozeraný a politicky brutálnejší R. Fico. Inými slovami, P. Pellegrini je ako R. Fico, keď zakladal stranu Smer. Jeho zaradenie na pozíciu jednotky by malo iba samé výhody: napríklad, z titulu premiéra by robil kampaň za štátne peniaze, bez obmedzenia by sa prezentoval v médiách a to všetko by síce robil aj pre seba, ale zužitkoval by to najmä Smer-SD, vrátane R. Fica. Nehovoriac o nasadení, s ktorým by to P. Pellegrini robil, keďže by tým mal zároveň našliapnuté na udržanie si premiérskej stoličky aj po voľbách. Motiváciu by mal naozaj veľkú.

Aké výhody by plynuli z toho, keby bol R. Fico jednotkou na kandidátnej listine, vskutku  nevedno a ani nevidno. Isto, mohol by to dať takpovediac na Dzurindu, kým však M. Dzurinda  mal veľmi dobrý dôvod na to, aby sa na kandidátnej listine v roku 2010 neobjavil, R. Ficovi takýto dôvod chýba. Stačí sa pozrieť na výsledky prieskumov verejnej mienky. Naopak, R. Fico oslovuje iné spektrum voličov ako P. Pellegrini, takže ich spolupráca má znamienko plus. Na rozdiel od SDKÚ-DS a M. Dzurindu v roku 2010, kde by spolupráca mala znamienko mínus. Mimochodom, M. Dzurinda tomu veľmi dobre rozumel a na kandidátnu listinu sa ako predseda strany netlačil. A po voľbách si z titulu predsedu strany vybral vo vláde kreslo ministra zahraničných vecí.

To, samozrejme, platí aj pre R. Fica, hoci ten načiera z iného súdka. Je príliš skúsený politik, aby to nevedel. Ak ponechá jednotku na listine inému, bude si to chcieť vykompenzovať inak. A lepšie. Či a ako sa mu to podarí  zatiaľ taktiež nevedno, ale netreba pochybovať o tom, že preto urobí všetko, čo urobiť môže. A ešte aj niečo navyše.

Totiž:

jedna vec je pragmaticky prenechať vedenie kandidátky inému, druhá, odovzdať mu aj moc v strane, čo sa však R. Fico nechystá ešte  urobiť. To však už súvisí viac s povolebnou, ako predvolebnou situáciou. A viac zákulisnými, ako férovými ťahmi

Uvedené neznamená, že ďalšia vláda pod vedením – alebo s účasťou strany Smer-SD  – by bola fajn. Nebola. Ale zdá sa, že ostatné strany vládnuť veľmi nechcú – prinajmenej preto veľa nerobia – kým Smer-SD vládnuť chce a aj na tom robí. A ak bude naozaj predseda strany dvojkou na kandidátnej listine – a premiér jednotkou – jeho chuť a vôľa udržať sa pri moci aj naďalej, sa tým iba potvrdí.

Obaja politici – R. Fico aj P. Pellegrini – vedia, že pred voľbami potrebujú jeden druhého na to, aby v nich uhrali pre stranu aj pre seba čo možno najlepší výsledok. A mohli opäť vládnuť, aby sa čo možno najviac zabudlo na ich zhumpľovanie krajiny. Asi tak, ako sa už zabúda na skutky na niekdajšieho hlavného ideológa Smeru-SD M. Maďariča. Čo bude potom sa uvidí, „terazky“ idú voľby a tie sú pre nich prioritou. Na rozdiel od väčšiny ostatných strán, ktoré sa tak iba tvária a ich politické výsledky v tomto volebnom období sú viac ako iba mizerné.

Pritom stále platí, že sila Smeru-SD je úmerná slabosti ostatných strán. Niet silnejšieho dôkazu ako to, že v situácii, kedy moc leží na zemi, keďže vláda nemá väčšinu v parlamente, niet široko-ďaleko nikoho, kto by ju dokázal zdvihnúť či aspoň uchmatnúť.