Horúčavy v politike

Hromy a blesky zo všetkých strán sa zniesli na hlavu Igora Matoviča a jeho OĽaNO z dôvodu obsadenia námestia SNP počas sviatočných novembrových dní. I. Matovič pritom neurobil nič nezákonné, neslušné či neočakávané – námestie obsadzuje pravidelne a podľa daných pravidiel, nie svojvoľne. Inými slovami, dôležité je, že každý mal rovnakú možnosť, príležitosť alebo šancu ako on a to, že ju nevyužil, prespal alebo zabudol, rozhodne  nie je chyba I. Matoviča. To je ako výčitka P. Saganovi, že opakovane vyhral zelený dres.

Je však ľahšie okamžite zatrúbiť do politického útoku, ako si priznať vlastnú chybu. A tak sa do I. Matoviča značne neslušným spôsobom pustilo aj Za slušné Slovensko (ZSS), viacero médií či Progresívne Slovensko. Hoci ZSS sa neskôr „akoby“ ospravedlnilo, I. Matoviča pritom nespomenulo, hoci ho predtým menovite a opakovane napadlo. A obvinilo za zneužívania výročia novembra 1989 na politickú kampaň. Aj tak sa dá, ale slušné to naozaj nie je.

A to aj napriek tomu, že I. Matovič považuje Za slušné Slovensko už za politickú organizáciu, a nie občiansku iniciatívu. V ZSS sa tým môžu síce cítiť dotknutí či urazení, ale nič už na tom nezmenia. Napokon, I. Matovič v tom nie je ani zďaleka sám a ani to napovedal nahlas ako prvý.

Na spolitizovanie ZSS pritom poukazujú ich vlastné aktivity:

Prvou, verejne známou, bolo zrušenie naplánovaného mítingu po návšteve ZSS v prezidentskom paláci, na ktoré neexistoval iný dôvod, ako politický, keďže vo verejnom záujme to isto nebolo. Ten bol totiž úplne iný. ZSS potom už oficiálne vstúpilo do kampane pred komunálnymi voľbami a v aktivitách pokračovalo ďalej.

Jedna z posledných aktivít ZSS sa už vôbec netají snahou o vstup a ovplyvnenie straníckych mocenských hier: je ňou verejná výzva a zbieranie podpisov za odstúpenie R. Fica a R. Kaliňáka zo straníckych funkcií. Po názvom  – Nevolím Smer, ale podpisujem! Fico a Kaliňák odstúpte!

V texte sa okrem iného a zvýrazneným písmom píše: „Vyzývame predsedu strany R. Fica a podpredsedu strany R. Kaliňáka, aby prejavili politickú kultúru a dôstojne, bez vyvolávania straníckych sporov a prenasledovaní zo svojich funkcií odstúpili.“ Nasleduje výzva ľuďom na podpisovanie a zdieľanie výzvy. Tvrdenie ZSS, že „Podstatou našej občianskej iniciatívy sú občianske a demokratické princípy, nie stranícke boje, tie prenechávame politikom,“ je tak možné považovať za klamlivé od prvého do posledného písmena.

Vyjadrenie I. Matoviča na margo ZSS zase poslúžilo ako zámienka Progresívnemu Slovensku, aby opätovne vyhlásilo svoju stranícku mantru, že staré tváre v politike, vrátane I. Matoviča, sú nanič a treba ich vymeniť. Mimochodom, v Progresívnom Slovensku si to možno neuvedomujú, ale s rétorikou výmeny starých politikov prišiel ako prvý R Fico pri zakladaní strany Smer. Faktom je, že s ňou aj uspel, a preto môže byť inšpiráciou aj pre iných, pokiaľ nemajú dostatok vlastných nápadov.

Tak či onak, platí, že ak by nebol 17. november 1989, neboli by ani žiadne spory a ani politické naťahovačky. Nebolo by ani OĽaNO, ani ZSS a ani Progresívne Slovensko. To, že existujú, je dôsledkom Nežnej revolúcie. Rovnako, ako to, ako sa správajú a aké spôsoby používajú. Povedané po lopate a bez vzletných rečí – aj to je pravdivý obraz toho, kam a ako sme po tridsiatich rokoch slobody dospeli a v akej sme demokratickej kondícii.

A nie je to vôbec až také zlé, ako to môže aj z uvedeného zdať alebo aj vyzerať. Hoci viac slušnosti a pokory by neuškodilo ani v politike.