Kandidát Galko

Republiková rada SaS rozhodla, že náhradníkom za L. Ď. Nicholsonovú vo funkcii podpredsedu parlamentu bude Ľ. Galko. Strana tak oficiálne začala predvolebnú kampaň.

Bol by to totiž politický zázrak, keby bol Ľ. Galko do funkcie podpredsedu parlamentu zvolený. Iba nedávno ho chceli poslanci odvolať z funkcie predsedu parlamentného výboru na kontrolu NBÚ a to kvôli podozreniam zo zneužívania Vojenského obranného spravodajstva v čase, kedy bol ministrom. Mimochodom, aj po odvolaní z tejto funkcie prezidentom zostal na stoličke prilepený – správal sa rovnako, „akoby“ bol ministrom naďalej, kým mu nebolo vysvetlené, že vo funkcii ministra naozaj skončil. Že musí z kancelárie aj budovy ministerstva odísť a že na BMW už nemusí čakať, lebo nepríde.

Isto:

podľa dohôd urobených na začiatku tohto volebného obdobia SaS miesto podpredsedu parlamentu patrí. Nikto jej ho ani neberie, avšak na to, aby poslanci kandidáta strany volili a zvolili, je potrebný ich súhlas – stavať kandidáta, ktorý nemá zaistenú ani predbežnú podporu, je zbytočné. Výhodné iba z hľadiska, že strane nejde ani tak o obsadenie kresla podpredsedu parlamentu, ako o vyvolanie politických vášní a ďalšiu politickú hru. Obzvlášť, keď v hre o kreslo podpredsedu parlamentu bola aj J. Kiššová. Aspoň tak to hovorila šéfka poslaneckého klubu SaS N. Blahová.

Stačí si skúsiť predstaviť, ako napríklad poslanec R. Fico – alebo E. Tomáš či Ľ. Blaha, A. Danko alebo A. Hrnko –  vhadzujú lístok s menom Ľ. Galka do volebnej urny a inštalujú ho tak do funkcie podpredsedu parlamentu.

To, že Ľ. Galko sa na funkciu podpredsedu parlamentu cíti, je zrejmé, inak by nesúhlasil s kandidatúrou. To je v poriadku, šancu na zvolenie kvôli správaniu sa v minulosti však nemal ani na začiatku volebného obdobia, nieto pár mesiacov pred jeho koncom, to by musela politická motyka naozaj a náhodne vystreliť. To nie je žiadne kádrovanie ako by sa mohlo zdať, ale politická realita – ak kandidát nedokáže získať potrebnú väčšinu v parlamente na zvolenie, je nezmyslom ho vôbec stavať. Dohoda o obsadení kresla je jedna vec, dohoda na mene kandidáta druhá. Napokon, už L. Ď. Nicholsonová skončila vo voľbách podpredsedov parlamentu na chvoste, keď dostala najmenej hlasov. A najviac tých, ktorí boli proti a zdržali sa hlasovania. A to aj napriek tomu, že mala vopred dohodnutú podporu aj od strany Kotleba-ĽSNS, ktorú vyrokoval predseda SaS R. Sulík.

Na to sa často zabúda, najmä keď traja predsedovia troch mimovládnych strán unisono tvrdia – lebo je to populárne aj populistické zároveň – že nikdy nerokovali s M. Kotlebom. Pričom s ním rokovali už hneď na začiatku volebného obdobia a pridelili mu rukou spoločnou a nerozdielnou šesť kresiel podpredsedov výborov. To, že ich napokon poslanci strany Kotleba-ĽSNS  nezískali, je zásluha najmä „zradcu“ B. Bugára, ktorý keď sa o dohode štvorlístka Sulík, Matovič, Kollár a Kotleba dozvedel, takmer skolaboval. Ale zabránil jej plneniu.

Samozrejme, SaS vie, že Ľ. Galko je neprijateľný pre poslancov vládnej koalície a podozrenie, že aj pre viacerých poslancov mimovládnych strán a nezaradených, je taktiež oprávnené. Uvidí sa – hoci voľby sú tajné, výsledok je verejný. Ak bude parlament vôbec o obsadení tohto kresla rokovať a hlasovať.

Inými slovami, SaS sa nebude čudovať, keď Ľ. Galko nebude do funkcie zvolený, ale skúsi to využiť na získanie ďalšej podpory voličov. Takú taktiku si zvolila a takú bude aj mať.

Povedané na rovinu: ak by SaS chcela, aby jej kandidát bol v parlamentne zvolený, mala nominovať iného kandidáta ako nominovala. Ak by chcela, aby jej kandidát nebol zvolený, lepšieho ako Ľ. Galka ani nemohla nájsť.