Matka podvodov

Po slávnostných rečiach najvyšších ústavných činiteľov krajiny pri príležitosti výročia SNP ich zakrátko čaká prednes ďalších: pri príležitosti Dňa Ústavy SR.

Na rozdiel od SNP sa zrejme nebude tak veľa a detailnejšie spomínať na vznik Ústavy, jej množstvo noviel a ešte viac neúspešných pokusov ju zmeniť. Pretože vznik Ústavy bol – slušne povedané – kontroverzný, jej novely zväčša tiež a neúspešné pokusy detto. Koniec koncov – a príkladov je viac ako dosť – stranícky parlamentný rituál okolo Ústavy sa točí podľa hlavného kľúča: ak sa strane podarí nájsť súhlas najmenej 90 poslancov, Ústavu novelizuje, ak ju nenájde, tak čaká a návrh opakovane predkladá. Možno preto konštatovať, že Ústava sa už roky rokúce novelizuje viac zo straníckej ako vecnej potreby. Napokon, jeden z príkladov a pokusov sa udeje aj na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi parlamentu.

Možno oprávnene predpokladať,  že úcta k Ústave, dôležitosti jej jednotlivých článkov, odsekov a viet pre život v krajine, bude zrejme hlavnou niťou prejavov najvyšších štátnych činiteľov. Tak ako tomu bolo aj doteraz. Napokon, ide o matku všetkých zákonov a tak sa tomu nemožno veľmi čudovať, hoci ani kritický pohľad by neuškodil.

A práve kritici to budú mať v tomto roku výnimočne ľahké: na všetky oslavné reči o dôležitosti Ústavy, jej význame a tak ďalej a tak podobne, stačí položiť jednoduchú otázku – prečo teda už niekoľko dlhých mesiacov nefunguje Ústavný súd tak, ako podľa Ústavy fungovať má?

Odpoveď je síce známa – lebo na to nie je stranícka vôľa väčšiny v parlamente – ale aj tak otázku možno položiť. Hoci je známa aj odpoveď, prečo táto stranícka vôľa neexistuje: lebo niekto chce voliť kandidátov na ústavných sudcov tajne, iný verejne a ďalší vôbec. Ústava sem – Ústava tam.

Ale inak to budú isto pekné prejavy.

Mimochodom a v súvislosti s M. Kočnerom:

mnohých udivuje, ako je vôbec možné, že dokázal tak dlho robiť to, čo robil a z čoho je teraz obvinený a podozrivý. Vravia, že hoci to tušili, až prepisy správ z jeho mobilného telefónu poukazujú na to, aký to bol veľký podvodník.

Faktom však zostáva, že na tom nie je nič prekvapujúce: bolo naozaj iba otázkou času, kedy sa niekto s takýmto kreditom, imidžom a minulosťou z hlbín slovenskej politiky vynorí. Že to bol práve M. Kočner je iba náhoda, keďže postupom času precenil svoje možnosti aj schopnosti. Inými slovami, nie je jediný a ani posledný, jestvujú aj ďalší, nie lepší, iba opatrnejší.

Netreba sa však tomu čudovať hlavne preto, lebo samotná Slovenská republika bola v roku 1992 založená na podvode: parlament 1. septembra schválil iné znenie Ústavy, ako bolo oficiálne publikované. A ak bol už základný zákon krajiny schválený podvodom, je vcelku prirodzené, že podvod sa stal pre politikov a ich nohsledov či podržtašky štátnou doktrínou.

Povedané jednou vetou – keďže podvod je zakódovaný v  samotnej Ústave, tak sa v krajine – a v súlade s Ústavou – podvádza ostošesť.

Fakty jednoducho nepustia a to, že Ústava bola sfalšovaná, je fakt. To, že sa o tom v týchto dňoch ani inokedy inde nedočítate, sa na ňom nič nemení ani nezmení.