Odficovávanie

Stranícke intrigy sú nanič: strana Smer-SD – a jej predseda R. Fico osobitne – majú právo na spravodlivý proces: majú právo na to, aby prehrali vo voľbách.

List časti straníkov Smeru-SD, ktorý bol určený verejnosti, sa na verejnosť aj dostal. Podľa očakávaní vyvolal vášne, bombastické titulky, množstvo vyjadrení straníkov i politikov. Dokonca aj prezidenta, ktorý vie, že „to pnutie tam je obrovské, vidieť, že vnútri tejto strany si jej členovia uvedomujú, že aj táto strana potrebuje zásadnú reformu.“ Vznikla tiež petícia organizácie Za slušné Slovensko, ktorá však opäť  iba neslušne zavádza a balamutí ľudí.

To, že z času na čas, raz v tej a inokedy v inej strane sa časť straníkov verejne postaví na odpor voči politbyru, nie je nič výnimočné a ako ukazuje prax, v podstate ani zaznamenania hodné. Nielen preto, lebo nejde o žiadny výrazný tlak, skôr stranícku nepríjemnosť, ktorou si, mimochodom, prešli doteraz všetky relevantné strany. Ale aj preto, lebo v drvivej väčšine prípadov nejde o stret ideí, ale len o zúfalé vybavovanie si straníckych účtov, ktoré nemá pre spoločnosť ako celok žiadnu hodnotu – straníci sú totiž akosi vždy poslední, ktorí v strane uvidia to, čo nestraníci v nej vidia už dávno.

Stačí si spomenúť na príbeh strán, ktoré ovplyvňovali chod krajiny niekoľko volebných období – ĽS-HZDS a SDKÚ-DS – a ktorým je Smer-SD podobný ako vajce vajcu. Samozrejme, nie ideologicky, ale partajne. Aj preto niet dôvodu si myslieť, že pranie straníckych záležitostí  na verejnosti skončí v strane inak, ako doteraz končilo.

List straníkov Smeru-SD je aj preto viac zábavný, ako pozoruhodný. Zábavný v tom, keď na list časti straníkov reaguje R. Kaliňák spôsobom, že on je už úplne mimo politiky a do tohto straníckeho súboja sa nezapája, keďže to hovorí podpredseda strany. To, čo je v súvislosti s uvedeným listom pozoruhodné, je iba vyjadrenie premiéra P. Pellegriniho, ktorý síce zatiaľ opatrne, ale predsa len naznačuje, že nerozumie politike: ak chce totiž naozaj pár mesiacov pred parlamentnými voľbami – a nie až po nich – spustiť stranícke zemetrasenie, zatrasie to hlavne s ním. Je to zvláštne, pretože trpezlivosťou a pridávaním sa k väčšine P. Pellegrini doteraz vždy získal viac, napokon, aj kreslo premiéra.

Z celkového hľadiska však list časti straníkov Smer-SD nie je absolútne žiadnou témou. Hoci niektoré médiá sa z neho tému pokúsili vyrobiť, zakrátko sa upokojili, keď si spomenuli na to, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí.

Takže:

stačí si prečítať ich titulky a systém pokus-omyl, je viditeľný. Napríklad denník Sme Penta, ktorý vytvoril z  hlavného ideológa Smeru-SD M. Maďariča svojho dvorného komentátora, najskôr písal o veľkej vzbure, nevzdával sa ani po neskoršom vyjadrení P Pellegriniho, ale až potom, keď premiéra nikto iný, v strane významnejší, nepodporil: „Vyzeralo to ako veľká vzbura. Premiér Peter Pellegrini zo Smeru dodal vážnosť výzve desiatok členov strany z Košíc, aby svoje funkcie zložili šéf Smeru Robert Fico a dvojka strany Robert Kaliňák. Z predsedníctva strany však zostal sám. Šéfka vzbury zrejme skončí ako jej predchodcovia, odíde zo Smeru.“

Reformovať nereformovateľné sa jednoducho nedá. Nie je predsa ani žiadnym tajomstvom, že strana Smer-SD končí politickú púť a že je iba otázkou času, kedy sa stane marginálnou. Faktom je, že urýchliť tento proces by dokázala viac existencia reálnej a zmysluplnej alternatívy voči vláde pod jej vedením, ako strata zopár straníkov, ktorí sa sťažujú, že ľudia sa k nim dnes správajú rovnako ako sa donedávna oni správali k nim a myslia si, že keď sa vymení vedenie strany, budú im to môcť zase vrátiť. Také sa však už nestane, na to si budú musieť nájsť už ďalšiu stranu.

Inými slovami, k definitívnej rozlúčke so stranou Smer-SD na politickej mape, dnes ešte neprichádza. Neskončí ale inak, ako skončili jej predchodcovia, pričom je jedno, že sa možno rozpadne na Smer, plus na Sociálnu demokraciu a možno plus aj na tretiu cestu. Alebo po vzore SNS na pravý či ľavý Smer.

Iba málokto si v súčasnosti uvedomuje, ako veľmi vlády pod vedením Smeru-SD zhumpľovali krajinu. A to vo všetkých oblastiach. Výnimkou bolo azda iba zavedenie eura a vstup do schengenského priestoru, čo boli dobré kroky. Aj vzhľadom na to Smer-SD – a jej predseda R. Fico osobitne – majú právo na spravodlivý proces: majú právo na to, aby prehrali vo voľbách.

Nie pokútne, záškodnícky alebo pomocou straníckych intríg.