Odsúdený poslanec

Na počiatku bol trestný rozkaz, voči ktorému sa poslanec NR SR M. Mazurek odvolal. Zasadol preto Špecializovaný trestný súd, ktorý ho odsúdil. M. Mazurek sa opäť odvolal. Právoplatne ho teda potrestal Najvyšší súd.

Milan Mazurek už nie je poslancom parlamentu. Najvyšší súd ho dnes odsúdil z dôvodu extrémistických trestných činov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo hneď právoplatnosť. Odvolať sa voči nemu totiž nedá. O mandát poslanca tak prichádza priamo z Ústavy, podľa ktorej mandát poslanca zaniká „dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.“

Je síce možné, že M. Mazurek podá voči rozhodnutiu súdu mimoriadny opravný prostriedok, to však na konci jeho poslaneckej kariéry v súčasnosti nič nezmení. Samozrejme, že sa mu potrestanie nebude páčiť, ale na to mohol aj mal myslieť skôr, ako sa skutku dopustil. Niekedy sa jednoducho naozaj nevyplatí rozprávať rýchlejšie, ako myslieť.

Samozrejme, možno polemizovať o druhu a výške trestu, najmä v súvislosti s tým, či splní účel. Ako vravel už J. Spišiak: „Oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo. Toľko stačí povedať, že my vieme, že oni vedia.“ Problémom môže byť to, že aj oni už vedia, že my vieme a tak sa tomu prispôsobia.

Faktom je, že verejnosti sa druh a výška trestu budú zdať neprimerané: jednej časti preto, lebo si bude myslieť, že sú veľmi tvrdé, inej preto, lebo si bude myslieť, že sú veľmi mäkké. Dôležité však je, že o treste rozhodol ten, kto právo o ňom rozhodnúť má a tak je nateraz táto vec uzavretá. Avšak dišputa o nej môže – a aj by mala – pokračovať.

Zrejme jediné, čo možno krátko po vynesení právoplatného rozsudku oprávnene namietať, je dlhý čas: skutok, za ktorý bol poslanec M. Mazurek odsúdený, sa totiž stal už pred tromi rokmi.

M. Kotleba, S. Mizík, M. Mazurek – traja poslanci jednej strany, ktorí sľúbili rešpektovať a dodržiavať Ústavu ako aj ostatné zákony, stáli počas tohto volebného obdobia pred súdom. To nemôže byť náhoda a ani to náhoda nie je.

Navyše:

M. Mazurek nebol za poslanca zvolený, skončil pod čiarou, ale nastúpil do parlamentu ako náhradník.  Za A. Medveckého, ktorý sa mandátu vzdal a to kvôli jeho trestnému stíhaniu, ktoré bolo začaté z dôvodu ublíženia na zdraví istého Dominikánca a rasistických rečí. Ešte predtým bol však odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu, pričom vyviazol s podmieneným trestom.

M. Mazurek po rozhodnutí Najvyššieho súdu teda už nemá voľný prístup do parlamentu. Môže sa to rýchlo zmeniť v prípade, ak niektorého z poslancov strany Kotleba-ĽSNS, napadne z neho urobiť asistenta. Počkáme a uvidíme.

Zarážajúce sú však vyjadrenia niektorých politikov. Tých, ktorí vravia, že rozhodnutie súdu môže M. Kotlebovi a spol. pomôcť v kampani pred nadchádzajúcimi voľbami. Lebo vraj M. Mazurek bude považovaný za akéhosi politického martýra, osobu, ktorej je upierané právo na slobodu prejavu a iné nezmysly.

Ak to totiž tak aj naozaj bude, potom  hlavným vinníkom nebude súd, ale politika ostatných strán.