Pachuť eurovolieb

Peter Pollák, sa nestal europoslancom kvôli svojim schopnostiam, ale výlučne preto, lebo je Róm. Neprekáža mu ani to, že I. Matovič ho ukazuje a zaobchádza s ním ako s cvičenou opicou.

Dialo sa to síce už krátko po vzniku Slovenska, kedy maďarskú a rómsku kartu vyťahovali na Slovensku politickí darebáci, o to je však smutnejšie, keď ich dnes používajú tí, ktorí sa tvária ako demokrati. Nie je to správne a ani slušné.

Nejde teraz o politický príbeh, ktorý je dostatočne sám o sebe zreteľný a čitateľný: verejný prísľub I. Matoviča, že sa vzdá mandátu poslanca NR SR v prípade, keď nedostane v eurovoľbách najmenej 50 tisíc prednostných hlasov. Spôsob, akým sa ho snaží zbaviť – odstúpením z kandidátnej listiny a teda neúčasťou vo voľbách – je typickým a takzvaným Matovičovým riešením: keď si uvedomil, že smelé reči je potrebné naplniť aj skutkami, radšej sa kandidatúry vzdal. A aby to nebilo až tak veľmi do očí ani obyčajným ľuďom, ani nezávislým osobnostiam, svoj prísľub sa pokúsil prehlušiť vytiahnutím rómskej karty. Stavil na Petra Polláka, s ktorým oficiálne spolupracoval so Smerom-SD na riešeniach rómskej komunity. A v ktorých trojka, minister vnútra R. Kaliňák, šéf OĽaNO I. Matovič a splnomocnenec vlády P. Pollák, zlyhala.

Ide o iné: o vulgárne narábanie a faktické poníženie osoby s inou farbou pleti. Bolo by pritom v úplnom poriadku, keby OĽaNO I. Matoviča postavilo P. Polláka ako jednotku na kandidátnej listine. Lenže prvé miesto si uchmatol I. Matovič pre seba, na druhom kandidoval poradca hnutia z jeho užšieho kruhu a P. Pollákovi sa tak ušlo iba tretie miesto. Napokon, stojí za to pripomenúť vyjadrenie I. Matoviča, keď ho predstavoval ako kandidáta hnutia: V Európskom parlamente sa chce venovať riešeniu rómskej problematiky, má skúsenosti s eurofondmi, s ich čerpaním. Preto si myslím, že to je dobrá voľba, vyhlásil vtedy I. Matovič. Korektné vyjadrenie, nepadla ani len narážka na jeho farbu pleti.

Zlom prišiel až potom, keď I. Matovič sám uvidel, že prestrelil, že ak zostane na kandidátke a nedostane najmenej 50 tisíc prednostných hlasov, zo vzdania sa mandátu poslanca NR SR sa nedokáže vykrútiť ani pomocou svojich obvyklých fínt. A tak, aby zakryl seba, vytiahol rómsku kartu, ktorú P. Pollák vďačne prijal, keďže aj u neho stále platí, že účel svätí prostriedky a česť či osobná hrdosť nemá prednosť pred hmatateľnými pôžitkami. A tie europoslanci poberajú naozaj nemalé.

Problém je však ešte inde ako iba v politickom prostredí: ide totiž o to, že I. Matovičovi viac uverili a jeho rétoriku si istým spôsobom prijali aj ľudia, ktorí pred vyťahovaním takýchto kariet kedysi brojili a varovali. A médiá, ktoré na farbu pleti podobne stavili. Namiesto toho, aby I. Matoviča za jeho vyťahovanie rómskej karty odsúdili, jeho rétoriku si osvojili.

Konkrétne:

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slovensko je proeurópska krajina, čo bude vnímané aj zo zahraničia. Dvaja poslanci za stranu Mariana Kotlebu budú určite prekvapením, ktoré však na druhej strane bude vyvážené rómskym poslancom. To je vec, ktorá bude citlivo a pozitívne vnímaná napríklad aj v Bruseli,“ povedal napríklad na margo výsledkov volieb do europarlamentu sociológ Michal Vašečka. To sa už naozaj a s vážnou tvárou, opäť a nahlas dávajú na misky váh Rómovia a fašisti?!

Dobré úmysly stále vedú aj do pekla: ak ani takíto ľudia nevidia to, čo kedysi veľmi dobre videli, potom iba pomáhajú návratu do minulosti. Vyťahovanie aj rómskej karty vtedy oprávnene a verejne kritizovali, dnes sa s tým zmierili a stotožnili. A aj ju použili.

Povedané na rovinu a jednou vetou: problém je, že aj keď pri vyťahovaní rómskej karty neboli prví, nebudú ani poslední.