Po Kongrese

 

Dozvuky Kongresu SaS, ktorý na návrh predsedu Sulíka schválil kandidátnu listinu do nadchádzajúcich parlamentných volieb – a jedným šmahom pritom vylúčil predsedníčku poslaneckého klubu zo strany – nie sú nijako prekvapujúce. Boli očakávané, vrátane spôsobu obrany tých, ktorí prehrali. Ich po-kongresové vyjadrenia v podstate iba potvrdzujú, akú stranu budovali a vybudovali.

Faktom zostáva, že SaS za desaťročie jej existencie neurobila pre krajinu takmer nič. Slovensko totiž nepotrebuje dobré mimovládne, ale dobré vládne strany. Dva roky, ktoré SaS strávila vo vláde, skončili vyslovením nedôvery vlastným ministrom a tým pádom aj celému kabinetu. Dovtedy SaS stihla najmä urobiť z tajnej voľby frašku, čo potvrdil aj Ústavný súd. Dôverníka predsedu R. Sulíka – tzv. podnikateľa M. Kočnera – netreba ani pripomínať. Takže to, čo sa asi najviac za dva roky vo vláde SaS podarilo, bolo zlúčenie STV a SRo do jednej inštitúcie – aby ich bolo možné ovládnuť takpovediac jedným vrzom, a nie dvomi. Čo Smer-SD krátko potom aj urobil: odstránil  z funkcie neposlušnú  M. Zemkovú kvôli tomu, aby do nej mohol posadiť neposlušného generálneho riaditeľa V. Miku, ako sa to dnes zvykne tvrdiť.

Stačilo. Po Kongrese SaS  totiž vznikla nasledovná situácia:

jeho výsledky netreba ani analyzovať, ani sa im inak dlhšie venovať. Najpresnejšie ju totiž vystihuje toto:

Keby ich platil Smer-SD, nerobili by to inak.