Právo sudcu Harabina

Disciplinárny senát krátko po podaní návrhu na disciplinárne konanie voči sudkyni M. Jankovskej rozhodol o jej dočasnom zbavení taláru. Podobne rýchlo postupoval ďalší senát, ktorý taktiež dočasne zbavil talára sudcu V. Sklenku. Ďalší sudca D. Lindtner si pragmaticky pozastavil výkon funkcie sám, krátko potom, ako najskôr odstúpil z funkcie predsedu súdu. A podľa posledných správ tak urobila aj sudkyňa M. Repáková. Obaja zrejme vsádzajú na to, že tak zahatia podanie na disciplinárne konanie. Mimochodom, minister spravodlivosti G. Gál sa vyhrážal podaním návrhu na disciplinárne konanie aj voči ďalšej sudkyni Z. Maruniakovej, ale o tom už nie je nič počuť. Podanie na ňu minister vymenil za podanie na sudcu Najvyššieho súdu Š. Harabina.

Fajn. Napriek tomu, že možno vysloviť aj isté výhrady, najmä čo sa týka rozhodovania a rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorý rozhodoval o M. Jankovskej. Po prvé preto, lebo členkou bola aj L. Kurilovská, politička a aktuálne už aj funkcionárka politickej strany. Po druhé preto, lebo vzhľadom na podanie ministra spravodlivosti G. Gála, senát asi bez akýchkoľvek zábran uveril slovám advokáta R. Bžána, ktorý povedal, že M. Jankovská bola u neho na návšteve v Chorvátsku. Aspoň teda nie je verejne známe, že súčasťou návrhu na jej disciplinárne potrestanie je aj overená komunikácia s R. Bžánom resp. jeho miestoprísažné vyhlásenie o tom, že v prípade M. Jankovskej takpovediac hovorí len pravdu a nič len pravdu. Pretože, čo by sa tak asi stalo, keby R. Bžán teraz pre zmenu povedal, že sa iba pomýlil či žartoval a že na návšteve u neho bol naozaj iba manžel M. Jankovskej, a nie aj ona?

Inými slovami, z uvedeného možno aj usúdiť, že disciplinárny senát nerozhodoval na základe faktov, ale klebiet a neoverených informácií. „Akoby“ rozhodol na objednávku. Takže zatiaľ sa vôbec nejaví ako nestranný, nezávislý či spravodlivý. A to sa ešte môže aj vypomstiť, čo nie je dobre.

Rovnako, ako nie je dobre (ne)konanie vo veci sudcu Š. Harabina. Kým vyššie uvedené rozhodnutie možno v prípade potreby napraviť na samotnom konci konania, v prípade Š. Harabina žiadne veľké dokazovanie ani nie je potrebné – je všeobecne známe, že je sudcom Najvyššieho súdu, je všeobecne známe, že je volebným lídrom politickej strany, je všeobecne známe, že z tejto pozície verejne vystupuje, hoci zákon kombináciu sudca-politik nepovoľuje.

Napríklad:

„V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.“

Je pritom azda nepochybné, že vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu sú fuč a to prinajmenej v prípadoch, keď sa jeho ctihodnosť Š. Harabin verejne pustí do politických hier a súbojov. Prirodzene, nikto mu nemôže zakázať, aby bol politikom, ale to, aby bol zároveň aj sudcom, mu zrejme zakázať možno. A ak bol v tejto súvislosti podaný návrh na disciplinárne konanie, Š. Harabin má rozhodne nespochybniteľné právo na to, aby o ňom bolo (dočasne) rozhodnuté čo najskôr. Tak, ako ho mali M. Jankovská či V. Sklenka. Nie je predsa od nich ani lepší, ani horší.