Pred Kongresom

V sobotu sa uskutoční ďalší mimoriadny Kongres SAS, ktorý má dať a aj dá odpoveď, o akú stranu vlastne ide. Niežeby to nebolo dostatočne známe, napokon, strana pôsobí na politickej scéne už desaťročie. V podstate však až teraz – keď si Kongres vzal právomoc rozhodovať o kandidátnej listine do parlamentných volieb 2020 – sa ukáže, čo je strana zač a o čo jej ide. Či skratka SaS naozaj znamená Sulík a Sulík, viď https://jurajhrabko.sk/fakty-a-argumenty/2390/ alebo nie.

R. Sulíkovi sa zatiaľ darilo v strane vždy poupratovať, v jej histórii však nebola nikdy situácia taká výbušná, ako je dnes. A tak je čoraz viac nútený používať silové, nátlakové prostriedky, čo je v poriadku. V neporiadku to bude až potom, keď sa jeho náladám a postupom Kongres bez akéhokoľvek zásahu či odporu podvolí. Inými slovami – ide o povesť strany a o to, či aj v prípade SaS predseda ovláda stranu alebo strana ovláda predsedu.

R. Sulík pritom robí už aj zúfalé kroky, ktoré vôbec nevyznievajú v prospech SaS. Napríklad:

nomináciou V. Miku na desiate miesto kandidátnej listiny. Týmto totiž posunul SaS bližšie nielen k Smeru-SD, ale tiež M. Kočnerovi, s ktorým sa jeho nominant stýkal. To, že V. Mika bol zvolený za generálneho riaditeľa RTVS počas jednofarebnej vlády Smeru-SD vďaka jeho odborným kvalitám – ako to tvrdí – je obyčajná rozprávka. Nielen preto, lebo následne dokázal, že vie byť Smeru-SD za funkciu vďačný, ale aj preto, lebo je predsa verejným tajomstvom a mnohokrát preukázané, že Smer-SD dosadzuje ľudí do funkcií zo zásady kvôli lojálnosti, nie odbornosti. Zo zásady a vždy.

Inými slovami – ak predseda SaS oceňuje V. Miku, mimochodom, tiež neúspešného kandidáta na bratislavského primátora, oceňuje aj niekdajší výber Smeru-SD a tiež M. Kočnera. Nehovoriac o tom, že je neslušné dávať ho na desiatu priečku kandidátnej listiny, pretože pre doteraz stranu nič neurobil, na rozdiel od zástupu straníkov, ktorí pre stranu pracujú a majú preto aj prirodzený a v stanovách upravený nárok, aby boli na kandidátku zaradení, a nie z nej odsúvaní. To je však už problém viacerých strán a straníckeho systému na Slovensku, nielen SaS, keď tlačia krátko pred voľbami do popredia a na kandidátku ľudí „zvonku“, a nie „zvnútra“ strany. Stráca sa tak zmysel strán, ale najmä straníckeho života. A podporuje to politický turizmus.

R. Sulík rád vraví, SaS je demokratickou stranou, ľudia prichádzajú a odchádzajú. Faktom je, že Len On zostáva predsedom. Neoplatí sa tak ani len hádať, ako sa Kongres SaS skončí – či bude použitý alebo sa nenechá použiť. Či straníkom pôjde o stranu, alebo iba o predsedu, ktorý sa otvorene vyhráža, že ak nebude po jeho, bude to bez neho, pretože nedá súhlas so svojou kandidatúrou.

Počkáme a uvidíme.