Prvé podpisy

Prezidentka Z. Čaputová po prvý raz rozhodovala o tom, ktorý zákon podpíše a ktorý nie. Na nepodpísanie ich bolo viacero, medzi nimi hlavne novela zákona o volebnej kampani a o politických stranách a hnutiach, schválená v skrátenom legislatívnom konaní. Prezidentka síce oznámila, že ho podpísala s vážnou výhradou, lenže to sa nedá – hlava štátu buď zákon podpíše alebo nepodpíše. Malo by to byť a aj je tak, že ak má výhrady, zákon nepodpíše, ak výhrady nemá, zákon podpíše. Nedá sa zákon podpísať s výhradou, podobne ako sa nedá byť trochu tehotný.

Z balíka zákonov sa však Z. Čaputová rozhodla nepodpísať iba jednu novinku, ktorá sa týka sudcov. Presnejšie, ktorá hovorí o tom, že ak sa sudca rozhodne uchádzať sa o funkciu poslanca NR SR alebo europoslanca, vzdáva sa tým funkcie sudcu. Text pripomienky hlavy štátu možno ponechať bokom, v súvislosti s jej rozhodnutím o vrátení zákona je totiž dôležitejšie iné.

Totiž:

Z. Čaputová totiž vrátila zákon iba s jednou pripomienkou, hoci ak mala jednu pripomienku, automaticky mala mať pripomienky dve. Druhá pripomienka sa mala týkať nadobudnutia účinnosti zákona. Píše sa to zhruba takto: „Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a najbližšie plánovanú schôdzu národnej rady, ktorá sa má podľa Harmonogramu schôdzí Národnej rady SR na rok 2019 začať až 10. septembra 2019, je potrebné v súlade s § 90 ods. 1 poslednej vety zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona na 1. októbra 2019.“

Na veci nič nemení ani tzv. Dankova novela rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá udelila parlamentu právo “zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený.” Aj preto, lebo ho zmeniť “môže,” teda aj nemusí, pričom zmeniť dátum môže ľubovoľne (svojvoľne) na akýkoľvek dátum – povedzme aj o dva roky – s čím by navrhovateľ, v tomto konkrétnom prípade minister spravodlivosti, nemusel pri rokovaní o zákone súhlasiť a mohol by radšej návrh zákona stiahnuť. Pri rokovaní o vrátenom zákone je však už minister už mimo hry a právo zasiahnuť do jeho znenia nemá. Dominancia parlamentu je tak očividná a zrejmá, čo znamená, že moc nie je rozdelená tak, ako by rozdelená mala byť.

Ani to však nič nezmení a nemení na tom, že prvé podpisovanie zákonov sa prezidentke Z. Čaputovej veľmi nevydarilo.