Sudcova námietka

Sudca Najvyššieho súdu Š. Harabin, ktorý má však do 1. júla tohto roka pozastavený výkon funkcie z dôvodu jeho kandidatúry na post prezidenta, spochybnil nastávajúcu inauguráciu prezidentky Z. Čaputovej: vraj by sa mala odložiť, až kým Ústavný súd nerozhodne o jeho sťažnosti, ktorou napadol prezidentské voľby.

Faktom je, že takúto sťažnosť Š. Harabin podal a ďalším, že Ústavný súd sa ňou aj zaoberal. Akurát nemohol o nej rozhodnúť, lebo Š. Harabin podal voči jednému zo sudcov námietku zaujatosti. Čo znamená, že súd vyradil z hry – na vydanie rozhodnutia je potrebný súhlas najmenej siedmich sudcov, po námietke Š. Harabina ich zostalo šesť, takže rozhodnúť nemohli o ničom: ani o námietke, ani o podaní. Prísne vzaté, mohli, ale tým by udelili Š. Harabinovi oficiálny certifikát o tom, že prišlo k porušeniu jeho základných práv – keď totiž Ústava hovorí o tom, že každý má právo na nezávislý a nestranný súd, myslí tým naozaj každého, teda aj Š. Harabina.

Lenže faktom je aj iné:

odložiť inauguráciu sa nedá. Ani tak, ako si to predstavuje sudca Najvyššieho súdu, ani inak. V tomto prípade znie Ústava jednoznačne: „Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.“

To, kedy sa končí – a začína – volebné obdobie prezidenta, zase vyplýva z dávneho rozhodnutia Ústavného súdu. Z čias, kedy sa V. Mečiar snažil zbaviť prezidenta M. Kováča skôr a kedy F. Flašík nevedel, ako nastaviť odpočítavanie pred prezidentským palácom. V každom prípade však platí, že nová hlava štátu sa ujíma funkcie napoludnie 15. júna a to dovtedy, kým sa buď nezmení Ústava alebo sa neuskutočnia predčasné voľby prezidenta. Kým sa jedna z týchto dvoch podmienok nenaplní, platí, že inokedy sa hlava štátu ujať funkcie nemôže a nesmie, pretože to Ústava nepovoľuje a ani nedovoľuje.

__________________________________________________________________________

Iba na odľahčenie: nikto pritom nehovorí, že ide o dobrú formuláciu, na druhej strane, dá sa kedykoľvek, ak by to bolo potrebné, zmeniť alebo vyložiť inak, ako je napísaná. V tomto bývajú právnici i sudcovia dostatočne ústavne kreatívni. Napríklad, ak by nebol predseda Ústavného súdu k dispozícii presne napoludnie, ale až večer, čo by sa asi tak stalo? Alebo, čo presne sa myslí textom, že kandidát skladá sľub pred NR SR? Nemal by skladať sľub pred budovou NRSR? Ľudovo sa hovorí a tak sa to aj vžilo, že kandidát skladá sľub na slávnostnej schôdzi NR SR, ale reálne takáto schôdza neexistuje. Áno, NR SR tvorí 150 poslancov, ale koľko ich musí byť pri skladaní sľubu najmenej prítomných, aby táto požiadavka Ústavy bola splnená? Všetci? Nadpolovičná väčšina? Ústavná väčšina? Stačí prítomnosť jedného? A čo ak nepríde ani jeden poslanec – zhatí sa tým zloženie sľubu?

Jasné, sú to čisté špekulácie. Kým sa niečo z toho alebo iné nestane. Potom sa to nejako porieši.

__________________________________________________________________________

Verejný apel Š. Harabina, aby Z. Čaputová odmietla inauguráciu, kým Ústavný súd nerozhodne  o jeho sťažnosti, je však čistá zlomyseľnosť a zavádzanie.

Ústavu, aspoň jej základné články, by mal poznať každý občan. Detailne ju musí poznať každý sudca, napokon, sudcom sa stáva až potom, ako zloží sľub na svoju česť a svedomie, že ju bude rešpektovať. Aj Š. Harabin, (ne)sudca Najvyššieho súdu SR, tak Ústavu nielenže musí poznať, ale musí sa aj javiť, že ju pozná.