Veľká hra s Ústavou

Dnes sa začína ďalšia schôdza parlamentu. V jej programe je aj v poradí už tretia voľba kandidátov na post ústavných sudcov.  Je zvláštne, že ani po ich vypočutí ústavnoprávnym výborom, ani v predmetnej parlamentnej tlači nie je uvedené a známe, koľkých kandidátov majú vlastne poslanci zvoliť a známe je len, to, že ich majú voliť.

Až do kompletného vytvorenia zboru ústavných sudcov, ktorý má mať 13 členov, treba opakovať: to, že ich od polovice februára tohto roka nemá, je vinou a chybou výlučne parlamentu a nikoho iného.

Isto, parlament už poslal do prezidentského paláca na vymenovanie 8 kandidátov, z ktorých prezident vybral troch sudcov. Mal ich však podľa Ústavy poslať 18, aby z nich prezident 9 sudcov, teda presne toľko, koľko ich po skončení mandátu z Ústavného súdu odišlo.

Rozhodnutie prezidenta, ktorý si vybral z 8 kandidátov 3 sudcov, situáciu zamotalo ešte viac.  A azda najväčším nedorozumením je tvrdenie A. Kisku, že 5 kandidátov naďalej zostáva v hre o vymenovanie, hoci ich už vymenovať odmietol a za sudcov nevybral. Možnosť mal, ale premrhal.

Tým sa prezident nielen nebezpečne priblížil k spôsobom parlamentu v tejto veci, ale podobne ako parlament Ústavu pokrkval. Samozrejme, prezident má právo si (ne)vybrať z kandidátov parlamentu toho, koho chce. Ale ak už raz o nich rozhodoval a aj rozhodol hoci nemusel, nemal by o nich rozhodovať opäť: rozhodovací akt vykonal, koniec, bodka a na rade by tak mali byť ďalší kandidáti. V opačnom prípade prezident – rovnako ako parlament – ústavný akt iba rozbabral a je všeobecne známe, že to, čo je rozbabrané, nie je dobré. Ani ústavné.

Odpoveď parlamentu ešte nie je známa. Faktom je, že Ústavnému súdu chýba ešte 6 sudcov a že prezident ich má vyberať z dvojnásobného počtu kandidátov, zvolených v parlamente.

Prezident tvrdí, že mu 5 kandidátov zostalo z predchádzajúcej várky, čo znamená, že by mu parlament mal dodať ešte rovných 10 kandidátov, keďže 8, z ktorých vybral 3 sudcov, mu už dodal. V praxi by to ale znamenalo, že A. Kiska bude vyberať z 15. kandidátov iba 6 sudcov.

Otázne je nasledovné:

či mu parlament 10 kandidátov dodá alebo mu dodá – vzhľadom na obsadenie šiestich sudcovských miest dvojnásobný počet 12 kandidátov. Alebo – ak akceptuje tvrdenie prezidenta, že 5 kandidátov už má – iba 7 ďalších kandidátov, čím doplní stav na 12 kandidátov, z ktorých má prezident vybrať 6 sudcov. Možné a pravdepodobné je pritom aj to, že parlament prezidentovi po tretej voľbe dodá iba zopár kandidátov alebo ani jedného.

A nemožno vylúčiť ani to, že prezident vymenuje aj všetkých päť kandidátov, ktorí mu podľa neho zostali z prvého výberu.

Všetko uvedené má vlastné pre aj proti, každý scenár je možný. Isté je len to, že takto zamotaná situácia ohľadom ústavných sudcov, v krajine ešte nebola. Namiesto spolupráce ústavní činitelia verejne rozvíjajú vlastnú ústavnú fantáziu a kreativitu, pričom tu a teraz vytvárajú rýdzo osobných a politických dôvodov ďalší ústavný precedens a pravidlá.

Aj preto až do kompletného vytvorenia zboru ústavných sudcov, ktorý má mať 13 členov, treba tiež opakovať: Ústavný súd  je tu pre ľudí, nie pre politické hry.