Voľby prezidenta

Debata prezidentských kandidátov v TV Markíza (Z. Čaputová, M. Šefčovič, Š. Harabin a M. Kotleba) pod taktovkou M. Kovačiča ukázala, ako sa takéto debaty nemajú robiť.

Samozrejme, TV Markíza je súkromná spoločnosť, ktorá sa primárne zaujíma o vlastné príjmy, a nie o príjmy pre spoločnosť. Vrátane volieb prezidenta. Nejde o to, že televízia debatu kandidátov robila, ale o to, ako ju urobila – z hľadiska svojich zámerov dobre, ale z hľadiska zvolenej témy zle.

Ak by nebola téma prezidentské voľby, nedalo by sa vcelku ani po častiach voči debate veľa namietať – išlo o obvyklú debatu s politickými hráčmi na obvyklé témy a obvyklej úrovni tejto televízie. Nedá sa povedať, že v nej neodznelo nič nové, akurát, že to nové vôbec nesúviselo s avizovanou témou – prezidentskými voľbami.

V debate kandidátov o post hlavy štátu by sa totiž vôbec nemalo stať:

že jeden hosť upozorní moderátora, že na otázku už odpovedal, hoci ten sa stále dožaduje odpovede. Nemalo by sa stať, že iný hosť ho upozorní, že nemôže za to, že moderátor  odpovedi nerozumie a nechápe ju. A nemalo by sa tiež stať, že ďalší hosť mu oznámi, že si v položenej otázke pletie – obrazne povedané – hárem s Harlemom. Alebo Dalmáciu s decimálkou.

Lenže to všetko a mnoho iného sa stalo. Moderátor M. Kovačič sa očividne snažil, ale o celkom iné, ako o debatu prezidentských kandidátov. Medzitým stihol ktovie prečo aj popularizovať čísla 14 a 88, podnikanie predsedu politickej strany I. Štefunka a mnohé iné. Nestihol iba položiť relevantné otázky súvisiace s prezidentskými voľbami a kandidátmi.

Najhodnotnejšie, čo v uvedenej debate TV Markíza odznelo, tak bolo 60 sekúnd pre jednotlivých kandidátov, počas ktorých  musel moderátor mlčať.

Ako si v stredu večer poradia jeho kolegovia z RTVS, nevedno, to sa ešte uvidí. A zaznamená.